Čo je to šikana, ako ju rozpoznať a ako sa brániť

Šikana je zámerné, opakované a dlhodobé ubližovanie jednému alebo viacerým jednotlivcom. Môže mať rôzne podoby – od posmievania sa, cez fyzické násilie, až po vylúčenie zo skupiny. Hoci sa často spája so školským prostredím, vyskytuje sa aj medzi dospelými – na pracovisku, v komunite či online. V každom prípade ide o vážny problém, ktorý môže mať dlhodobé následky na psychické aj fyzické zdravie šikanovaného.

Formy šikany

Šikana nemusí byť vždy nápadná alebo ľahko rozpoznateľná. Môže prebiehať ticho, v súkromí alebo pod zámienkou „srandy“. Medzi najčastejšie formy patria:

  • Fyzická šikana – bitky, strkanie, ničenie vecí, zatváranie niekoho do miestnosti či násilné zadržiavanie.
  • Psychická (verbálna) šikana – urážky, nadávky, ohováranie, ponižovanie, zosmiešňovanie, vyhrážanie sa.
  • Sociálna šikana – vylúčenie zo skupiny, ignorovanie, šírenie fám, izolácia.
  • Kyberšikana – útoky prostredníctvom internetu alebo mobilu: nenávistné správy, zdieľanie hanlivých fotografií, vytváranie falošných profilov, trolling.

Prečo šikana vzniká?

Dôvody môžu byť rôzne. Niekedy je to potreba získať moc, zapôsobiť na skupinu alebo kompenzovať vlastné komplexy a neistoty. Páchateľmi šikany môžu byť jednotlivci aj celé skupiny. Dôležité je vedieť, že šikana nie je „normálna súčasť dospievania“ ani „detinské hašterenie“, ale systematické ubližovanie, ktoré môže mať vážne dôsledky.

Ako rozpoznať, že niekto trpí šikanou?

Znaky šikany môžu byť niekedy nenápadné. U detí a mladých ľudí si možno všimnúť:

  • náhle zhoršenie nálady alebo známok,
  • neochotu chodiť do školy alebo na miesta, kde sa šikana odohráva,
  • časté bolesti hlavy, brucha, nevoľnosť,
  • poškodené alebo stratené veci,
  • vyhýbanie sa komunikácii, uzavretosť, plačlivosť,
  • zmeny v správaní – podráždenosť, agresivita, strata sebavedomia.

U dospelých sa šikana môže prejaviť ako mobbing (systematické ponižovanie na pracovisku), bossing (šikana zo strany nadriadeného) či diskriminácia v kolektíve.

Dôsledky šikany

Dlhodobé vystavovanie sa šikane môže viesť k:

  • úzkosti, depresii, strate sebaúcty,
  • problémom so spánkom a koncentráciou,
  • samovražedným myšlienkam alebo pokusom,
  • zhoršeniu fyzického zdravia,
  • sociálnemu stiahnutiu a strate dôvery v ľudí.

Aj preto je nesmierne dôležité situáciu nepodceňovať a zasiahnuť čo najskôr.

Čo robiť, ak som svedkom alebo šikanovaným?

1. Nezostávaj ticho. Šikana sa nezastaví sama od seba. Hovoriť o tom – s rodičmi, učiteľom, psychológom alebo inou dôveryhodnou osobou – je prvý krok k riešeniu.
2. Vyhľadaj pomoc. Existujú poradne, linky dôvery a odborníci, ktorí ti môžu pomôcť situáciu zvládnuť a nájsť riešenie.
3. Zaznamenávaj incidenty. Ak ide o kyberšikanu, rob si snímky obrazovky a ulož si správy. V škole alebo na pracovisku si zapisuj, čo sa stalo, kedy a kto bol prítomný.
4. Podporuj šikanovaných. Ak vidíš, že niekto iný je šikanovaný, neotáčaj sa chrbtom. Aj obyčajné slová podpory môžu veľmi pomôcť. Niekedy stačí len stáť pri niekom, aby sa necítil sám.
5. Vyhýbaj sa páchateľom. Pokiaľ je to možné, nepristupuj na ich hru. Neprovokuj, ale ani sa nenechaj zatlačiť.

Prevencia a osveta

Najlepšou ochranou proti šikane je prevencia – vytváranie prostredia, v ktorom sa ľudia cítia bezpečne, rešpektovane a prijímaní. Dôležitá je aj otvorená komunikácia, rozvíjanie empatie, kritického myslenia a odvahy postaviť sa proti nespravodlivosti. Každý má právo na dôstojné zaobchádzanie a bezpečie – bez výnimky.

Šikana a kyberšikana.
Najčastejšie otázky.

Ako spoznať, že je dieťa (žiak) kyberšikanované?

Rozpoznať, že je dieťa kyberšikanované, môže byť náročné, pretože sa často odohráva skryto. Tu sú niektoré varovné signály, na ktoré si treba dávať pozor:

  • Zmeny v správaní: Dieťa môže byť úzkostné, smutné, podráždené, depresívne, alebo naopak apatické. Môže strácať záujem o veci, ktoré ho predtým bavili.
  • Emocionálne prejavy: Časté plač, zmeny nálad, hnev, úzkosť, panika.
  • Problémy so spánkom a stravovaním: Nespavosť, nočné mory, zmeny v stravovacích návykoch (prejedanie sa, nechutenstvo).
  • Fyzické príznaky: Časté bolesti hlavy, bolesti brucha, únava bez zjavnej príčiny.
  • Odmietanie chodiť do školy: Neochota ísť do školy, predstieranie choroby, vyhýbanie sa určitým situáciám alebo ľuďom v škole.
  • Sociálne izolovanie: Dieťa sa sťahuje z priateľských vzťahov, vyhýba sa spoločenským aktivitám, je uzavreté.
  • Skrývanie elektronických zariadení: Snaha skryť telefón alebo počítač, panika pri požiadavke ukázať obsah.
  • Znížený školský prospech: Pokles známok, problémy so sústredením.
  • Neočakávané zmeny v používaní technológií: Náhle prestane používať sociálne siete, hry, alebo naopak, trávi na nich neprimerane veľa času.
  • Vyjadrí obavy: Dieťa sa samo zdôverí s problémami alebo naznačí, že sa cíti ohrozené online.

Kde všade sa môže kyberšikana diať?

Kyberšikana sa môže odohrávať na mnohých digitálnych platformách a zariadeniach:

  • Sociálne siete: Facebook, Instagram, TikTok, Snapchat, X (Twitter) a iné.
  • Chatovacie aplikácie: WhatsApp, Messenger, Viber, Discord atď.
  • Online hry: Chatové funkcie v hrách, herné fóra.
  • E-mail: Zasielanie urážlivých správ, vyhrážok.
  • SMS správy a telefonáty: Opakované obťažujúce správy alebo hovory.
  • Diskusné fóra a blogy: Komentáre pod príspevkami.
  • Webové stránky a fóra: Vytváranie falošných profilov, šírenie klebiet.
  • Platformy na zdieľanie videí/fotografií: YouTube, Vimeo, Flickr.

V podstate, akékoľvek digitálne prostredie, kde dochádza k interakcii medzi ľuďmi, môže byť priestorom pre kyberšikanu.

Čo majú robiť učitelia, ak majú podozrenie na kyberšikanu?

Ak má učiteľ podozrenie na kyberšikanu, je kľúčové, aby nekonali impulzívne, ale systematicky a s rozvahou. Tu je postup:

  1. Nezakazujte technológie: Namiesto úplného zakázania technológií pomôžte dieťaťu naučiť sa bezpečnému správaniu online a identifikovať riziká.
  2. Nevyhýbajte sa problému: Berte podozrenie vážne a neignorujte ho.
  3. Pozorujte a dokumentujte: Sledujte správanie dieťaťa a hľadajte ďalšie dôkazy. Zaznamenajte si dátumy, časy, konkrétne incidenty a ich popis. Ak je to možné, získajte screenshoty alebo iné digitálne dôkazy (súhlas rodičov je kľúčový, ak to zahŕňa prístup k osobným zariadeniam dieťaťa).
  4. Diskrétny rozhovor s dieťaťom: Vytvorte bezpečné prostredie pre dôverný rozhovor so šikanovaným. Uistite dieťa, že ho beriete vážne a že mu chcete pomôcť.
  5. Informujte vedenie školy: Okamžite informujte riaditeľa školy alebo iného povereného pracovníka (napr. školského psychológa, výchovného poradcu) o svojich podozreniach a zistených informáciách.
  6. Spolupracujte s rodičmi: V spolupráci s vedením školy kontaktujte rodičov dieťaťa, ktoré je šikanovaní, a informujte ich o situácii. Spoločne hľadajte riešenie.
  7. Zabezpečte podporu pre šikanovaného: Odporučte dieťaťu a jeho rodičom školského psychológa, výchovného poradcu alebo externé odborné služby, ak je to potrebné.
  8. Základné preventívne opatrenia: Dohodnite sa s vedením školy na prvotných opatreniach na ochranu šikanovaného a zabránenie ďalšej šikane (napr. zmena miesta sedenia, monitorovanie správania).

Akú úlohu má škola pri riešení kyberšikany?

Škola má kľúčovú úlohu pri riešení kyberšikany, pretože je zodpovedná za bezpečné a podporné prostredie pre všetkých žiakov. Jej úlohy zahŕňajú:

  • Prevencia: Implementácia preventívnych programov, vzdelávanie žiakov, rodičov a učiteľov o kyberšikane, jej formách a rizikách.
  • Detekcia: Vytvorenie mechanizmov pre včasné rozpoznanie kyberšikany (napr. výchovní poradcovia, psychológovia, triedni učitelia).
  • Intervencia: Rýchla a účinná reakcia na prípady kyberšikany, vyšetrovanie a prijímanie vhodných opatrení.
  • Podpora: Poskytovanie psychologickej a sociálnej podpory kyberšikanovaným.
  • Spolupráca: Aktívna spolupráca s rodičmi, políciou (ak je to potrebné), sociálnymi pracovníkmi a ďalšími externými organizáciami.
  • Výchovné opatrenia: Aplikácia výchovných opatrení voči páchateľom kyberšikany v súlade so školským poriadkom a platnou legislatívou.
  • Vytvorenie bezpečného prostredia: Zabezpečenie atmosféry dôvery, kde sa žiaci neboja hovoriť o svojich problémoch.

Aký je postup školy, keď sa dozvie o kyberšikane?

Postup školy pri riešení kyberšikany by mal byť systematický a rešpektovať práva všetkých zúčastnených. Hoci sa môže líšiť v detailoch, typický postup zahŕňa:

  1. Nahlásenie a zaznamenanie: Akonáhle sa škola dozvie o kyberšikane (od žiaka, rodiča, učiteľa), incident je oficiálne zaznamenaný.
  2. Predbežné posúdenie: Vedenie školy (riaditeľ, zástupca, výchovný poradca) posúdi závažnosť a rozsah incidentu.
  3. Zhromažďovanie informácií a dôkazov: Diskrétne sa zhromažďujú relevantné informácie, výpovede svedkov a digitálne dôkazy (screenshoty, správy), vždy s ohľadom na súkromie a platnú legislatívu.
  4. Rozhovor so šikanovaným: So šikanovaným sa vedie dôverný rozhovor, poskytuje sa jej podpora a uistenie, že situácia sa bude riešiť.
  5. Rozhovor s páchateľom/páchateľmi: S páchateľom/páchateľmi sa vedie rozhovor, pri ktorom sa im objasní závažnosť ich konania a možné dôsledky. Je dôležité zistiť ich motiváciu a pozrieť sa na celú situáciu z ich pohľadu, aby sa predišlo opakovaným incidentom.
  6. Kontaktovanie rodičov: Škola informuje rodičov šikanovaného aj toho, ktorý šikanuje (prípadne viacerých, ktorí šikanujú) o situácii a ďalších krokoch. Rodičia sú zapojení do procesu riešenia.
  7. Prijatie opatrení:
    • Výchovné opatrenia: Škola uplatní výchovné opatrenia v súlade so školským poriadkom (napr. napomenutie, pokarhanie triednym učiteľom, pokarhanie riaditeľom, znížená známka zo správania).
    • Ochranné opatrenia pre šikanovaného: Zabezpečenie bezpečnosti šikanovaného v školskom prostredí (napr. monitorovanie situácie, oddelenie od páchateľa, psychologická podpora).
    • Mediácia/riešenie konfliktu: Ak je to vhodné a obe strany s tým súhlasia, môže sa použiť mediácia.
    • Upozornenie na právne dôsledky: Ak kyberšikana prekročí rámec priestupku a má znaky trestného činu (napr. ohováranie, vyhrážanie, vydieranie, šírenie detskej pornografie), škola má povinnosť informovať políciu.
  8. Monitorovanie situácie: Škola priebežne monitoruje situáciu, aby sa zabezpečilo, že kyberšikana prestala a neopakuje sa.
  9. Dokumentácia: Celý proces je dôkladne zdokumentovaný.